NASA priznala, že cez ovzdušie dávkujú nielen Američanom lítium a mnoho ďalších chemikálii
Pojem „chemtrails“ je už nejakú dobu pomerne dobre známy aj u nás. Čo týmto slovom v skutočnosti máme na mysli? Nuž, závisí to od toho, koho sa na to opýtame. Začína sa dokonca diskutovať o tom, že samotný výraz „chemtrail“ by bolo vhodnejšie nahradiť technicky správnejším výrazom „contrail“.
Preložené do zrozumiteľného jazyka, slovami „chemtrails“ alebo „contrails“ označujeme kondenzačné čiary, ktoré zostávajú na oblohe pri prelete prúdového lietadla.
Predmetom búrlivej diskusie je však obsah škodlivých chemických látok, ktoré sa v týchto kondenzačných čiarach nachádzajú. Na jednej strane máme vedcov, letcov a špecialistov z oblasti letectva.
Na strane druhej zase máme znepokojenú bežnú populáciu, ktorá sa chce dozvedieť pravdu o tom, v akom svete žijeme. A potom je tu NASA, ktorá dnes už pomaly priznáva, že na celej predstave ohľadom nebezpečných výparov v kondenzačných čiarach predsa len bude niečo pravdy. Nebude teda na škodu, keď si v tejto kontroverznej téme vyjasníme niektoré základné fakty a súvislosti.
„Chemtrails“ a „contrails“ – v čom je teda rozdiel?
Oboma pojmami „chemtrails“, ako aj „contrails“ označujeme známe biele pruhy, ktoré po sebe na oblohe zanechávajú motory prúdových lietadiel.
Slovo chemtrails používame vtedy, keď sa domnievame, že tieto biele pruhy, ktoré zostávajú za lietadlami, v sebe obsahujú škodlivé a nebezpečné chemikálie.
Slovo contrails však používame v tom prípade, keď sme presvedčení, že tieto kondenzačné čiary vznikajú jednoduchou kondenzáciou neškodnej vodnej pary. Poďme sa teda na obe strany tejto mince pozrieť bližšie.
Vedci tvrdia, že kondenzačné čiary za lietadlami (contrails) vznikajú jednoduchou kondenzáciou, ktorá sa deje v dvoch krokoch.
Prvým krokom je, že z prúdových motorov prúdi horúci a vlhký vzduch priamo do mimoriadne studenej atmosféry, čím dochádza ku kondenzácii. Takto skondenzovaná para, ktorá vychádza z prúdového motora, sa ďalej premení na malé kvapôčky vody.
No a v smrteľne ľadovej atmosfére sa tieto kvapôčky rýchlo zmenia na kryštáliky ľadu, z ktorých vznikajú už známe biele pásy za lietadlom alebo contrails.
Tento proces prebieha vlastne na rovnakom princípe ako keď sa nám za veľmi studeného počasia pri vydychovaní parí z úst. Vedci teda tvrdia, že contrailsneobsahujú žiadne škodlivé chemikálie, a preto si ich nemýľme s chemtrails. Avšak znepokojení skeptici označujúaj contrails za chemtrails, pretože sa domnievajú, že vláda zneužíva prirodzený fyzikálny jav – biele pruhy vznikajúce za letiacim prúdovým lietadlom – na to, aby prostredníctvom neho do ovzdušia v tajnosti rozprášila viacero chemických látok. Škodlivé látky, ako sú hliník, stroncium a bárium sú vraj len niektoré z viacerých jedov obsiahnutých v chemtrails. Že prečo to všetko?
Asi preto, že jedovaté chemikálie vychrlené prúdovými motormi lietadiel sú nástrojom v rámci veľkého strašidelného systému, ktorý si dal za úlohu rozhodovať o počasí, veľkosti populácie, o kvalite a množstve potravín, ako aj zmierňovať dôsledky globálneho otepľovania.
Prečo je vôbec dôležité o chemtrails hovoriť?
Ak vychádzame z predpokladu, že chemtrails v sebe naozaj obsahujú množstvo zdraviu škodlivých a nebezpečných chemických látok, potom je tu celkom pochopiteľne dôvod na znepokojenie.
Chemtrails so sebou prinášajú viaceré riziká. Chemtrails vypúšťané do ovzdušia priamo pod, pardon, vlastne nad naším nosom, majú na životné prostredie niekoľko škodlivých účinkov.
Je tu veľká pravdepodobnosť, že škodlivé chemikálie sa tak dostávajú do vody, pôdy a ovzdušia, čím silno zamorujú všetky základné prírodné zdroje, ktoré potrebujeme k nášmu prežitiu.
NASA už verejne priznala, že v lietadlách používajú plynné chemické látky
NASA používa plynné chemické látky u nadzvukových lietadiel a raketoplánoch už od roku 1950. Ich používanie slúži na stopovanie pohybu vetra v tých najväčších výškach atmosféry, ako aj na pozorovanie prúdenia iónov.
Keby použité plyny boli neškodné, túto techniku by sme mohli prirovnať k použitiu neškodlivého farbiva, ktoré vylejeme do rieky, aby sme mohli pozorovať jej prúdy a rýchlosť toku.
Niektoré z plynných chemických látok používaných v NASA
Trimethylaluminium (TMA). Používa sa na nočné pozorovanie pohybu vrstiev nižšej ionosféry do výšky 160 km a menej.
Lítium sa používa na pozorovanie pohybu vetra v horných vrstvách atmosféry. V noci má jasnočervenú farbu.
Bárium - používa sa na pozorovanie prúdenia iónov, ako aj pohybu vzduchu v atmosfére. V slnečnom svetle získava fialovočervenú farbu.
Môžeme si všimnúť, že sa jedná o chemické látky, ktoré určite netreba brať na ľahkú váhu. Zlúčeniny bária sú vo vode nerozpustné a u človeka môžu spôsobovať problémy s dýchaním, zvýšenie krvného tlaku, žalúdočné ťažkosti, ochabnutie svalstva, ako aj zápalové ochorenia mozgu, pečene a obličiek a samozrejme dnes už tak častá neplodnosť.
Lítium sa zase bežne používa na výrobu liekov určených na liečenie duševných ochorení, ako sú schizofrénia a bipolárna porucha; lítium je nebezpečné najmä pre zdravie žien v tehotenstvea môže zapríčiniť vývinové poruchy plodu v maternici ako aj autismus.
A TMA? Trimethylaluminium je nebezpečná látka, ktorá pri dlhšom pôsobení na živý organizmus môže viesť k dýchacím ťažkostiam (existujú pracovné predpisy, ktoré určujú, ako dlho môžeme byť pri práci a manipulácii s TMA v kontakte).
Je pozoruhodné, že NASA sa otvorene priznala k používaniu uvedených a iných chemických látok v atmosfére. Možno ich k tomu viedlo ich presvedčenie o zanedbateľnej alebo nulovej škodlivosti týchto chemikálií.
Tak či onak je na zváženie, či aj zvyšok obyvateľstva planéty Zem nemá právo vyjadriť sa k tomu, čo NASA a iné spoločnosti pridávajú do atmosféry. Čo myslíte?