Prečo si myslím, že onkológovia nie sú lekári, ale šarlatáni a zločinci
Celá súčasná teória liečby rakoviny pomocou chemoterapeutík a ožarovaní je chybná, zcestná, neúčinná a zhubná. Konvenční onkológovia používajúci proti rakovine len tieto metódy sú v tomto ako šarlatáni, ktorí nechápajúc príčiny choroby sa snažia len potláčať jej prejavy.
Vo svojich omyloch tápu a už vyše 100 rokov prešľapujú na jednom mieste a rakovine ako chorobe vôbec nerozumejú. To, že majú 2 tituly pred menom a 3 za menom v ich prípade v podstate nič neznamená.
Ako dnešní onkológovia pripomínajú inkvizítorov stredoveku
Aj stredovekí vedci spolupracujúci s inkvizíciou alebo vtedajší lekári odmietajúci tvrdenia, že skorbut je liečiteľný jednoduchou konzumáciou ovocia, mali na danú dobu to „najlepšie“ vzdelanie. Dnes už vieme, že boli úplne mimo a podstate veci vôbec nerozumel tak, ako dnes nerozumejú rakovine súčasní konvenční onkológovia.
Práve uvedené tvrdenia sa teraz mnohým čitateľom môžu zdať minimálne prehnané, ak nie priam poburujúce.
Chcel by som ale ubezpečiť, že nie sú len nejakým mojím nepodloženým názorom, ale názorom získaným po dlhej dobe na základe množstva faktov a preštudovanej literatúry.
Ja osobne, ak by som sám ochorel na rakovinu, určite by som sa konvenčným onkológom vyhýbal ako by to len šlo. Nedovolil by som im na sebe aplikovať nič z toho ich repertoáru chemoterapií a rádioterapií.
Operáciu by som pripustil len vo výnimočnom prípade a to ak by nádor tlačil na nejaký životu dôležitý orgán a hrozilo by akútne nebezpečenstvo. Inak ani operáciu.
Chirurgov donedávna lekárska profesia nepovažovala za svojich kolegov
Čo sa týka napríklad chirurgov – tak tých tiež nie je možné považovať skutočných lekárov v pravom slova zmysle, hoci v akútnej úrazovej medicíne dokážu neraz malé zázraky.
Len pre ilustráciu chcem pripomenúť fakt, že až do 19. storočia sa prísne rozlišovali lekári a chirurgovia. Lekárska komunita dlhú dobu chirurgov medzi seba neprijímala a striktne ich oddeľovala.
Dokonca aj Hypokrates tvrdil, že správny lekár nikdy nelieči nožom. Ale to je zas o inom, odbočil som trocha od hlavnej témy.
Problém súčasnej konvenčnej onkológie je v tom, že sa dostali do slepej uličky a momentálne prešľapujú v podstate na mieste. Aký majú progres? To, že dnes vyliečia 40% pacientov oproti 30% pred 20 rokmi?
To nie je žiaden progres. Progres by bol, ak by dokázali vyliečiť 95% pacientov.
A aj to 10% zvýšenie úspešnosti je pochybné, keďže dnes existujú dokonalejšie diagnostické metódy a celý ten ich progres je v tom, že v súčasnosti sa podchytia prípady v skoršom štádiu a potom logické je, že aj percento vyliečených vzrastie.
Ako medicínske štatistiky klamú ohľadne percenta vyliečených z rakoviny
Ďalší ich hlavný problém je, že za vyliečeného považujú toho, kto sa dožije 5 rokov od počiatočnej diagnózy. To je zavádzanie najhrubšieho zrna. Za vyliečeného sa dá považovať iba ten, kto prežije podstatne dlhšie, nenastane u neho recidíva alebo zomrie na inú príčinu ako pôvodná diagnóza.Viem, že niekedy sú takéto kritéria trocha problematické, ale určite menej problematické ako tá ich „5 ročná doba“.Ak by sa zohľadnili tieto kritéria, potom ich percento úspešnosti nie je 50% ako sa častokrát zavádzajúco chvália, ale možno niekde v rozmedzí tak 5-10%. A ďalej si dovolím tvrdiť, že tých 5-10% skutočne preživších sú tí pacienti, ktorým nestihli totálne zničiť organizmus, imunitu, alebo životne dôležité organy prostredníctvom rádioterapie alebo chemoterapie.Namiesto chvály by sa konvenční onkológovia mali skôr hanbiť za to, že tých v podstate zruinovaných a nimi dokaličených ľudí nazývajú „vyliečenými“. Veď tí ich „preživší“ sú vo väčšine prípadov už len ľudské trosky.Niektorí čitatelia by teraz mohli namietať: „A či máme teda nerobiť nič?“.V prípade zamýšľaného nasadenia rádioterapie alebo chemoterapie áno, je dokonca lepšie nerobiť nič ako použiť niečo z toho. To netvrdím len ja, ale aj mnoho metabolických lekárov a vedcov skúmajúcich účinnosť týchto toxických konvenčných metód.
Samozrejme netvrdím, že nie je treba robiť vôbec nič. Je ale potrebné nasadiť skutočnú liečbu. Ak ju ale súčasní konvenční onkológovia neovládajú (a ja tvrdím, že súčasní onkológovia ju neovládajú) tak potom radšej je lepšie nerobiť nič, ako by mali škodiť.
Rakovina je dnes jedna z najlepšie preskúmaných a liečiteľných ochorení. No nelieči sa
Málokto si je dnes vedomý tej skutočnosti, že rakovina je jedna z najlepšie preskúmaných chorôb, existujú zdokumentované vedecké práce a liečebné postupy desiatok vedcov a lekárov umožňujúce dosiahnuť mieru vyliečenia až 95%, lenže oni, dnešní konvenční onkológovia sú ako slepí a hluchí.
Dookola stále omieľajú tie ich chemoterapie a rádioterapie a pritom by stačilo tak malo – naštudovať si aj iné, väčšinou v súčasnosti cenzurované vedecké práce, nie len tie konvenčné, dopredu istými kruhmi schválené a nasilu pretlačované ako tie jediné možné a správne.
Jeden známy vedec raz povedal: Je potrebných 60 rokov na to, aby sa nové vedecké poznatky dostali do praxe, respektíve doba za ktorú vymrú profesori a ich žiaci zastavajúci dovtedajšie zaužívané princípy.
To platí v prípade súčasnej onkológie na 120%…
V minulosti som osobne viedol diskusie s niekoľkými konvenčnými onkológmi. Boli to niekoľkohodinové diskusie, počas ktorých si dovolím tvrdiť, že som ich preargumentoval, dokázal nesprávnosť ich prístupu a aj objasnil základy toho, ako by ozajstná vedecká metóda liečby rakoviny mala vyzerať.
Myslíte si, že sa v nich niečo zmenilo, že pripustili svoj omyl, prípadne že aspoň začali uvažovať iným smerom?
Nie, ani jedno z toho. Jediné čoho boli schopní, keď im už došli odborné argumenty bolo, že sa vo svojej vlastnej obmedzenosti a ješitnosti urazili. Áno, urazili sa iba preto, že niekto iný spochybnil a vyvrátil ich pochybné dogmy.
Vo všeobecnosti platí, že proti ľudskej arogantnosti a ješitnosti je ťažké bojovať racionálnymi argumentami a tiež je všeobecne známe, že lekári a obzvlášť onkológovia touto ješitnosťou priam prekypujú.
Tuto pomôže asi len to jediné, čo som už spomínal a to počkať, kým všetci súčasní zástancovia chemoterapií a rádioterapií pomaly vymrú a nastúpi nová generácia vedcov a lekárov nepoznačená a neoklieštená svojou vlastnou minulosťou.
Prečo sa alternatívne spôsoby liečby rakoviny nepoužívajú, ak sú skutočne také účinné?
Moji oponenti sa ma častokrát pýtajú, že prečo sa tieto iné vedecké metódy nepoužívajú v lekárskej praxi?
Rád by som tuto zdôraznil, že mám na mysli skutočne vedecké metódy, ktorých autormi sú renomovaní biológovia, vedci a lekári. Nejedná sa o žiadne bylinky trhané za mesačného svitu o polnoci, ani iné šarlatánske metódy.
Konvenční onkológovia častokrát ako jednu zo svojich obľúbených zbraní používajú strašenie pacientov. Spomenú príklad nejakého jedného pacienta, ktorý odmietol klasickú liečbu, rozhodol sa pre alternatívnu a o rok sa za nim vrátil v ešte horšom stave.
Toto je typický príklad zavádzania, mlženia a strašenia zo strany súčasných onkológov.
Uvedú jeden nešpecifický príklad, žiadne detaily o akého pacienta išlo, akou formou rakoviny trpel, akú alternatívnu liečbu použil. Zvýrazní sa len to, že všetko alternatívne = neúčinné = zhoršenie stavu.
Prečo rovnako nespomenú všetkých tých ostatných pacientov, ktorí sa podvolili ich konvenčnej liečbe chemoterapiou a rádioterapiou a ktorým sa stav rovnako zhoršil a ktorí im umreli?
Prečo v rámci objektívnosti hovoria len o tých zomretých pacientoch, ktorí sa dali na nekonvenčnú liečbu, no už nič nehovoria o vlastných zomretých pacientoch? Prečo?
No jednoducho preto, lebo ako vravím strašia, mlžia a zavádzajú.
Ide o ukážkový príklad takéhoto zastrašovania. A už len za to by som podobným lekárom – onkológom naparil zopár rokov nepodmienečne. Využiť strach a beznádej pacienta pre svoje vlastné pochybné záujmy je nielen neetické, ale aj trestné.
Záver
Divím sa, že doteraz tak málo, resp. na Slovensku asi žiadni onkológovia nie sú uväznení. A to nehovoriac o ďalších závažných poškodeniach zdravia, doživotných následkoch, trvalých invaliditách a usmrtení, ktoré priamo svojou nekompetentnou liečbou spôsobujú tisícom pacientom ročne na Slovensku.
Len za tieto činnosti by si drvivá väčšina z nich namiesto prestížnych pozícií v rôznych onkologických ústavoch zaslúžili niekoľkoročný pobyt za mrežami pre už spomínané ťažké ublíženia na zdraví a smrť.
Tento článok a v ňom vznesené obvinenia určite teraz pre mnohých znejú šokujúco, no bohužiaľ taká je skutočná realita dnešnej doby.